Stanovisko k zámeru Vodné dielo Rudno nad Hronom

Okresný úrad Žarnovica
Odbor starostlivosti o životné prostredie
Bystrická 53
966 01 Žarnovica

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov na základe uverejnenia Oznámenia o zámere podľa § 23 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Vám dáva toto stanovisko.

            Zámer obsahuje dva varianty so stručným opisom technického a technologického riešenia. Základný rozdiel medzi nimi je v tom, že variant A je situovaný v profile toku Hron rkm 100,200, kde by sa mala vybudovať vzdúvacia hať s výškou 4,50 m, ktorá vzduje hladinu na kótu 206,50 m n. m., čím vytvorí spád a umožní energeticky využiť prietoky vodného toku. Vzdutie bude končiť v rkm 103,00, čiže po ústie ľavostranného prítoku Rychňava rkm 103,200. Celkové vzdutie hladiny tak bude predstavovať 3 km, v dôsledku ktorého sa zmení charakter vodného toku z prúdivého (lotického) na stojaté (lenitické). Hradiaca konštrukcia bude tvorená tromi segmentmi s klapkou. Maximálna horná prevádzková hladina bude na kóte 206,50 m n. m. a navrhovaný prietok 2 x 30,00 m3.s-1 s dvomi Kaplánovými  horizontálnymi turbínami. Inštalovaný výkon je 2200 kW. Priemerná ročná výroba elektriny je 10 600 000 kW. Na pravej strane sa uvažuje s ochrannou hrádzou v dĺžke 1800 m a na ľavej strane v dĺžke 1930 m. Medzi strojovňou MVE a ľavým krídlom hate je navrhnutý rybovod. S vodáckym sklzom sa pri tomto variante neuvažuje. Pri tomto variante sa plánuje rozsiahla úprava koryta nad hydrouzlom a to preložka koryta doprava o 60 m a preložka koryta doprava o 25 m. Pri realizácii tohto variantu by sa realizoval výrub brehového porastu v celkovej dĺžke 2x3000 m.

Variant C je situovaný v profile toku Hron v rkm 101,000, kde sa vybuduje vzdúvacia hať o výške 2,90 m, ktorá vzduje hladinu na kótu 206,00 m n. m. a umožní energeticky využiť prietoky toku. Vzdutie bude končiť v rkm 102,610, čiže bude o 390 m kratšie ako pri variante A. Hradiaca konštrukcia bude tvorená vakovou haťou so svetlosťou 2 x 30 m. Maximálna horná prevádzková hladina bude na kóte 206,00 m n. m. a navrhovaný prietok 5 x 7,55 m3.s-1 s piatimi Kaplánovými StreamDiver Koesler K 89_3 turbínami. Inštalovaný výkon je 1250 kW. Priemerná ročná výroba elektriny je 6 384 000 kW. Na pravej strane sa uvažuje s ochrannou hrádzou v dĺžke 300 m a na ľavej strane v dĺžke 630 m. Na ľavej strane hydrouzla je navrhnutý rybovod, ktorý je mylné označovaný ako biokoridor. V zámere sa uvádza, že rybovod – bypass prírodného charakteru bol navrhnutý na základe ichtyologického prieskumu a na návrh jeho spracovateľov. S dostupných parametrov možno zistiť, že celková dĺžka rybovodu bude cca 94,50 m, šírka v korune omočeného obvodu 3 m, dĺžka stupňov cca 4 m a sklon bude 3,6 %. Prietok vody v rybovode bude 500 l.s-1. Výška vodného stĺpca v rybovode bude min. 0,50 – 1,00 m, rýchlosť prúdenia max. 0,5 m3.s-1. Vtok vody do rybovodu je plánovaný nad MVE na ľavej strane a bude hradený stavidlom pre možnosť jeho uzatvárania pri povodniach a pre reguláciu prítoku vody, čo bude možné sledovať na vodomernej late. Hladina v prvej vtokovej komôrke bude nadväzovať úrovňou na hladinu v zdrži. Podľa charakteristiky ide o štetinový typ rybovodu, ktorý bude slúžiť aj na splavovanie malých plavidiel. Proti vnikaniu a strhávaniu rýb a ostatných vodných živočíchov na turbíny bude vtok zabezpečený elektrickým plašením ,,Elektronickou zábranou Elza 2“. K navrhnutým rybovodom uvádzame, že ich šírka v pomere k šírke vodného toku vytvára značný nepomer a tým sa výrazne znižuje pravdepodobnosť funkčnosti rybovodu. Rozmery jednotlivých stupňov sa uvádzajú pri hladine (omočený obvod) a nie pri dne, čo skresľuje ešte výraznejšie jeho deklarovanú ,,komfortnosť“. Rybovod s podobnými parametrami je v súčasnosti monitorovaný na existujúcej MVE Trnovec na vodnom toku Váh, kde podľa predbežných výsledkov je funkčnosť rybovodu ovplyvnená práve týmito nedostatočnými parametrami. Pri variante C sa uvažuje s vybudovaním vodáckeho sklzu, ktorý by mal byť vyvedený z rieky Hron 50 m pod vtokovým objektom do MVE. Po 55 m sa pripája na biokoridor, pripojenie sklzu je vybavené uzatváracími stavidlami. Zo zámeru sa možno domnievať, že rybovod označovaný ako biokoridor bude slúžiť na migráciu vodných organizmov a súčasne bude slúžiť na splavovanie malých rekreačných plavidiel. Pri realizácii tohto variantu by sa realizoval výrub brehového porastu na pravom brehu v celkovej dĺžke 500 m a na ľavom brehu v celkovej dĺžke 810 m. Podľa spracovateľa zámeru je výhodnejší a z pohľadu environmentálnych vplyvov vhodnejší variant C. 

Toto konštatovanie spracovateľa zámeru považujeme za účelové s cieľom vyvolať dojem ekologického riešenia tejto stavby. Za neodborný a tendenčný považujeme proces posúdenia obidvoch navrhnutých variantov, pretože neboli navrhnuté iné varianty využitia hydroenergetického potenciálu rieky Hron, ktoré sú svojím technickým riešením oveľa šetrnejšie k životnému prostrediu. Ako príklad možno uviesť derivačný typ MVE, ktorou by sa odklonila z koryta Hrona iba časť prietoku a nevytvorila by sa trvalá migračná bariéra v toku. Hodnotenie stanovených variantných riešení vo vzťahu k nulovému variantu nebolo vykonané na základe relevantných podkladov a tiež neboli objektívne posudzované kumulatívne vplyvy plánovaných MVE na rieke Hron vo veľmi krátkych až kritických vzdialenostiach. 

            Z pohľadu energetického je výhodnejší variant A, ktorý preferuje údajne správca vodného toku. Maximalistické využitie hydropotenciálu vždy spôsobí veľké škody na životnom prostredí. Tie neboli zhodnotené a ani vyčíslené, pretože by sa preukázalo, že ekologické a hospodárske škody prevyšujú prínos vodnej stavby. Odporučením jedného z dvoch navrhnutých variantov dôjde k podpore povolenia vodnej stavby, ktorá spôsobí zánik hodnotného brehového porastu, zníženie biodiverzity vodného ekosystému, zhoršenie chemického a ekologického stavu vôd, rozšírenie nepôvodných a inváznych druhov živočíchov a rastlín a v dôsledku kumulatívneho vplyvu sústavy vodných stavieb (MVE) aj k reálnemu ohrozeniu populácii vodných organizmov. Medzi ohrozené druhy patria aj druhy európskeho významu. Negatívny vplyv VD Rudno nad Hronom výrazne poškodí vodný ekosystém rieky Hron, ktorý je nadregionálnym biokoridorom a nebude ho možné adekvátne nahradiť kompenzačnými opatreniami. Rybovod v žiadnom prípade nie je možné považovať za podmienku eliminujúci vytvorenie migračnej bariéry. Účinnosť rybovodov je veľmi nízka, pretože sú vysoko selektívne pre ryby a ich parametre sú poddimenzované vo vzťahu k šírke koryta vodného toku. Navrhovaný štetinový rybovod pri variante C bol vyvinutý v Nemecku za účelom zlepšenia migrácie rýb na starých elektrárňach, na ktorých sa nachádzali rybovody, ktoré boli neúčinné alebo bola ich účinnosť veľmi nízka.

Podkladom, o ktorý sa opiera zámer VD Rudno nad Hronom z energetického hľadiska je chaotický dokument ,,Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na území SR do roku 2030“, proti ktorému bola podaná sťažnosť Komisii Európskych spoločenstiev do Bruselu. V súčasnosti sa vedie konanie proti Ministerstvu životného prostredia SR. Podľa stanoviska MŽP SR rezort pripravuje prehodnotenie tohto dokumentu. V súčasnosti sa aktualizuje aj Vodný plán Slovenska, ktorý priamo súvisí s týmto zámerom. Z environmentálneho hľadiska nie je vhodný ani jeden z predkladaných variantov. Uvádzame najmätieto dôvody nášho tvrdenia.       

  •   V zámere absentuje podrobnejšia analýza nulového variantu, s ktorým by sa mali dôkladne porovnávať viaceré variantné riešenia navrhovanej činnosti.

Do pozornosti dávame nový zámer, ktorý pripravuje OZ Rieka LIFE+2014 projektový zámer zameraný na obnovu migrácie rýb a ostatných vodných organizmov na rieke Hron, čím sa zlepší ekologický stav vôd a pomôže sa zachovať biodiverzita tohto významného vodného ekosystému a funkcia nadregionálneho biokoridora. Zároveň pôjde o zámer zosúladený so smernicami EÚ:

- Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva,

- Dohovor o mokradiach (The Ramsar Convention on Wetlands),

- Smernica Rady 92/3/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín,

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

  •   Zámer ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Článok 4.7 Smernice o vode (RSV) je v zámere nesprávne interpretovaný, pretože výstavbu MVE je možné povoliť iba v prípadoch:

  •          ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd, čo pre predmetnú stavbu platí,
  •          ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia). V tomto prípade stavba bude mať za následok zhoršenie ekologického stavu a pritom existuje spôsob, ktorý bude oveľa lepší z hľadiska životného prostredia, t.j. realizácia nulového variantu.

Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s Rámcovou smernicou o vodách (RSV)

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Hron v úseku od rkm 174,50 do rkm 82,00 s dĺžkou 92,50 km kandidátom na HMWB/AWB. Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Zároveň je v ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do roku 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE!!!

Z objektívnych dôvodov preto žiadame príslušný orgán ochrany prírody, aby zakázal povolenie novej migračnej bariéry na rieke Hron, ktorá bude mať preukázateľný negatívny vplyv na biokoridor rieky Hron ako aj na územia začlenené v sústave NATURA 2000, ktoré Hron navzájom spája.

Zámer obsahuje základne údaje o živočíchoch a rastlinách, bez akéhokoľvek vyhodnotenia vplyvov MVE na ich populácie a životné podmienky. Najviac ohrozenou skupinou sú ryby a vodné organizmy. Údaje o ichtyofaune rieky Hron získane ichtyologickým prieskumom nie sú v zámere dostatočne vyhodnotené vo vzťahu k negatívnym vplyvom vodného diela a MVE ako i synergickému pôsobeniu sústavy plánovaných MVE na vodnom toku Hron. Údaje o ostatných vodných organizmoch v zámere úplne absentujú, resp. sa nimi spracovateľ nezaoberal. Podľa súčasných dostupných zdrojov, opierajúcich sa najmä o evidenciu sumarizácie úlovkov Slovenského rybárskeho zväzu, ako aj výsledky vlastných ichtyologických sledovaní rybích spoločenstiev v úseku od Zvolena po obec Kalnica (2006 – 2009), odhadovanú ichtyofaunu predmetného úseku Hrona tvorí 34 druhov rýb, patriacich do 8 čeľadí (Mužík, 2009). Podľa červeného zoznamu rýb Slovenska patrí hrúz fúzatý medzi kriticky ohrozené druhy (CR), čerebľa pestrá medzi ohrozené (EN) a mrena škvrnitá medzi zraniteľné (VU). Mrena severná a hlavátka podunajská sú druhy európskeho významu.

Najrizikovejším environmentálnym vplyvom VD Rudno nad Hronom je vytvorenie neprekonateľnej bariéry v toku a umožnenie migrácie len určitej časti rýb, ktorá tvorí nízke percento hronskej ichtyocenózy. Aké veľké percento rýb nájde ústie do rybovodu závisí od množstva faktorov (poloha rybovodu, vhodnosť typu, technické parametre a jeho zaústenie). Vznikom trvalého takmer 3 km dlhého vzdutia vody v zdrži a prehĺbením koryta pod vodným dielom sa zmení biologické osídlenie rieky Hron. Na oveľa dlhšom úseku rieky dôjde k nahradeniu terajších prúdomilných organizmov nepôvodnými organizmami stojatých, resp. pomaly tečúcich vôd. Pri posudzovaní treba počítať s vplyvom sústavy MVE, ktorých hustota na rieke Hron sa pohybuje v cca 5 km vzdialenostiach. V takomto prípade je kumulatívny vplyv tak výrazný na nadregionálny biokoridor, že s istotou možno tvrdiť, že stratí funkciu biokoridora umožňujúceho migráciu vodných organizmov a dôjde k úplnej prestavbe druhového zloženia vodných organizmov, ktoré budú nahradené menej náročnými tzv. plastickými druhmi ako i nepôvodnými a inváznymi druhmi.

Odporučením a následne povolením navrhovanej činnosti sa naruší významný prvok ÚSES biokoridor Hrona, ktorý má nadregionálny význam. Povolenie stavby bude v rozpore s ÚPN VUC Banskobystrického kraja.      

Napriek tomu, že dotknuté územie nie je zahrnuté do národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu, schváleného vládou SR 17. marca 2004 a vydaného Výnosom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004. nachádzajú  sa tu hodnotné brehové porasty. Rieka Hron ako nadregionálny biokoridor spája významné biocentrá ako je územie európskeho významu SKUEV 0264 Klokoč a SKUEV 0216 Sitno.   

V posudzovanom variante A dôjde k zásahu do brehových porastov rieky Hron, ktoré možno v zmysle Prílohy č. 1 k vyhláške č. 24/2003 Z. z. charakterizovať ako biotopy európskeho významu: Ls 1.1 Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy (kód EO*) Ls 1.2 Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy (kód 91 FO). V posudzovanom variante C dôjde k zásahu do brehových porastov rieky Hron, ktoré možno v zmysle Prílohy č. 1 k vyhláške č. 24/2003 Z. z. charakterizovať ako biotopy európskeho významu. Ls 1.1 Vŕbovo-topoľové nížinné lužné lesy (kód EO*) Rozsah úprav brehov a s tým súvisiacich zásahov do brehových porastov bude v rozsahu: pod hydrouzlomsú zásahy v oboch variantoch v oblasti vybudovania vývaru približne v dĺžke 70 m, pretože s prehĺbením koryta sa počíta len v strede toku tak, aby pobrežná vegetácia nebola poškodená. Toto považujeme za zavádzajúce, pretože brehové porasty budú celkom zničené.

V zdôvodnení návrhu optimálneho variantu je uvedené, že ekologickým zámerom je zabrániť týmto tendenciám (nebol by využitý hydroenergetický potenciál Hrona, nastala by degradácia dna koryta Hrona, pričom by dosiahla v prirodzených podmienkach významnú mieru a znížila by sa hladina v koryte, čo by sa odrazilo v zásobách a úrovniach podzemných vôd v aluviálnej nive rieky) a preto jedným zo scenárov ďalšieho vývoja územia je výstavba stupňa, ktorého úlohou by bolo zvýšiť a stabilizovať hladinu rieky Hron vo vymedzenom úseku. S uvedeným tvrdením nesúhlasíme a považujeme ho za iracionálne. Taktiež nesúhlasíme, že pri realizácii navrhovanej činností nedôjde k priamym vplyvom presahujúcim štátne hranice. Podľa nás je týmto priamym vplyvom narušenie funkcie nadregionálneho biokoridora, ktorý spája rieku Dunaj, ktorá je medzinárodným biokoridorom.

Navrhovanou činnosťou bude ohrozený potenciál cestovného ruchu a rekreácie. Zamestnanosť je v zámere značne nadhodnotená. Výstavbu vodných diel realizujú špecializované stavebné firmy ako napr. Váhostav, a.s. a po skolaudovaní sú bezobslužnými, plneautomatizovanými prevádzkami.Rieka Hron je využívaná na splavovanie pre rekreačné účely. Najväčšou hodnotou daného územia sú posledné fragmenty prirodzených úsekov rieky bez bariér. Zároveň vytvárajú do budúcnosti veľký potenciál rozvoja cestovného ruchu na strednom Pohroní. Spomalením toku a nutnosťou prekonávať prekážku sa daný úsek rieky stane pre splavovanie neatraktívnym.

 

Zámer uverejnený na www.enviroportal.sk, ktorý vypracovala firma INCOS, s.r.o považujeme po obsahovej stránke za účelový a tendenčný aj z dôvodu, že spracovateľom je konateľ tejto firmy Ing. Miroslav Pikus, ktorý je súčasne spoločníkom firmy Hydroenergia, s.r.o., ktorá má pridelený profil a má záujem realizovať predmetný zámer. Vypracovanie správy o hodnotení z účelového podkladu, akým je uverejnený zámer bude len formálnou záležitosťou zakrývajúcou skutočné vplyvy na životné prostredie a nenahraditeľné škody na prírodnom bohatstve. 

 

Žiadame, aby sa zámer doplnil o iné environmentálne varianty a podrobnejšie analyzoval nulový variant, ďalej žiadame o objektívne posudzovanie so stanovením nového rozsahu hodnotenia doplneného o posúdenie kumulatívnych vplyvov sústavy MVE na vodnom toku Hron na spoločenstvá vodných organizmov. Zároveň žiadame akúkoľvek listinnú korešpondenciu doručovať na adresu združenia.

  

 

S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                      predseda