Okresný úrad v sídle kraja Žilina

odbor starostlivosti o životné prostredie

Nám. M. R. Štefánika 1

010 01 Žilina       

            

Stanovisko k zámeru ,,Vodná stavba – Malá vodná elektráreň Krivé“

 

 Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov na základe uverejnenia Oznámenia o zámere podľa § 23 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,EIA zákon“), Vám dáva toto stanovisko.

Napriek tomu, že navrhovaná činnosť je podľa prílohy č. 8 EIA zákona svojimi parametrami zaradená v kapitole č. 10 Vodné hospodárstvo, položke č. 1 Priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo akumuláciu vody vrátane suchých nádrží v časti B – zisťovacie konanie – s výškou hrádze nad základovou líniou od 3 m do 8 m, je potrebné prihliadať na smernicu o EIA.

Smernica o EIA obsahuje v prílohe II. bode 3 písm. h) položku ,,Zariadenia na výrobu hydroelektrickej energie“.

V prílohe III k smernici o EIA sa stanovujú výberové kritéria uvedené v článku 4 ods. 3:

1. VLASTNOSTI PROJEKTOV

Projekty sa musia posudzovať najmä so zreteľom na:

a) veľkosť projektu,

b) prepojenie s inými projektmi,

c) využitie prírodných zdrojov,

d) produkcia odpadu,

e) znečistenie a poškodenie,

f) riziko nehôd predovšetkým vzhľadom na použité látky a technológie.

2. UMIESTNENIE PROJEKTOV

Musí sa zvážiť citlivosť životného prostredia v pravdepodobne zasiahnutej zemepisnej oblasti, a najmä:

a) súčasné využitie územia,

b) relatívny dostatok, kvalita a regeneratívna schopnosť prírodných zdrojov v oblasti,

c) absorpčná schopnosť prírodného prostredia, najmä so zreteľom na:

i) močariská,

ii) pobrežné oblasti,

iii) horské a lesné oblasti,

iv) prírodné rezervácie a parky,

v) oblasti vyčlenené alebo chránené právnymi predpismi členských štátov, špeciálne chránené oblasti určené členskými štátmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

vi) oblasti, v ktorých už boli prekročené environmentálne kvalitatívne štandardy stanovené právnymi predpismi Únie,

vii) husto obývané oblasti,

viii) krajiny s historickým, kultúrnym alebo archeologickým významom.

3. VLASTNOSTI POTENCIÁLNEHO VPLYVU

Prípadné významné vplyvy projektov sa musia zvážiť vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch 1 a 2, a najmä vzhľadom na:

a) rozsah vplyvu,

b) cezhraničný vplyv,

c) veľkosť a komplexnosť vplyvu,

d) pravdepodobnosť vplyvu,

e) trvanie, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu.

 

V zámere sa uvádza, že činnosť je navrhnutá v dvoch realizačných variantoch, ktoré sa líšia technickým riešením a parametrami niektorých stavebných objektov (SO 02, SO 05, SO 06) a výkonom MVE, ktorý je odlišný v dôsledku zvoleného riešenia. Obidva varianty uvažujú s umiestnením hate v r.km 273,060. Pre obidva varianty sa navrhuje príhaťová elektráreň. Hať je riešená rovnako pre obidva varianty s rozdielom, že pri variante 2 je výška prahu o 0,30 m vyššia. Druhým významným rozdielom je, že pri variante 1 sa neuvažuje s prehlbovaním dna, ale pri variante 2 sa počíta s úpravou dna v celkovej dĺžke 1100 m, šírke cca 50 m a hĺbke 1,16 m za účelom zvýšenia spádu. Hradiaca výška hate je 6 m a vzdutie dosahuje až 2500 m. Podľa spracovateľa zámeru je stavebný objekt rybovod (v zámere mylne označovaný aj ako biokoridor) navrhovaný variantne. Pri obidvoch variantoch sa rybovod nachádza na ľavej strane. 

Variant č. 1

Uvažuje s bystrinným rybovodom s kamennými prepážkami, ktoré vytvoria celokorytové bazény. Tvar koryta je miskovitý, šírka v dne 2,5 m a minimálna šírka medzi brehovými čiarami je 5 m. Brehy sú navrhnuté v sklone 1:1,5 do výšky 0,5 m a následne v sklone 1:1. Dĺžka rybovodu je 335 m so sklonom 1,4 %. Každých 5 m budú prepážky. V prepážkach bude vytvorená štrbina o šírke 1,1 m až 1,3 m. Výstupný otvor rybovodu bude mať rozmery 1,5 x 1,5 m. Navádzací prítok za účelom vábenia rýb bude pritekať z hornej hladiny v množstve 10 l/s-1.    

Variant č. 2

Navrhuje priestranný prepážkový bazénový rybovod. Tvorí ho betónový žľab s betónovými prepážkami, ktoré vytvárajú bazény a kľudové zóny. Minimálna šírka jedného bazénu je 5 m a jeho dĺžka 5 m. Výška otvoru v prepážke je 1,2 m a prietočna šírka 1,4 m. Rybovod bude mať 61 bazénov. Celková dĺžka rybovodu je 185 m. Navrhovaný trvalý prietok v rybovode je 2 m3/s-1. Dodatkový sezónny prietok 2 m3/s-1 bude prevedený z hornej časti MVE potrubím zaústeným do bazénu na začiatku rybovodu.

Pre obidva varianty sa uvažuje s elektronickým plašením rýb, ktoré bude nainštalované pred vtok do elektrárne pred hrubé hrablice. Rovnako sa uvažuje s inštalovaním zariadenia na monitorovanie rýb, ale bližšie sa toto zariadenie nešpecifikuje.     

Navrhovaná činnosť v dvoch predložených variantných riešeniach je podľa nás takmer identická, pretože neposkytuje iné technologické riešenie a umiestnenie s rozdielnym dopadom na životné prostredie. Toto považujeme za porušenie základného princípu EIA zákona, ktorým je invariantnosť!

Parametre rybovodov sú v pomere k veľkosti Váhu v predmetnom úseku poddimenzované. Šírka rybovodu pri variante 1 - 2,5 m a pri variante 2 - 5 m je nedostatočná. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že sú funkčnými rybovodmi. Funkčnosť rybovodov sa overuje až pri ich prevádzkovaní prostredníctvom monitoringu. Rybovody treba považovať za vysoko selektívne zariadenia pre jednotlivé druhy rýb ako aj ich množstvá vyskytujúce sa v ohraničenom prostredí. Pri vyššej hustote migračných bariér na krátkom úseku je aj pri tých najlepších rybovodoch funkčnosť nízka až nulová.

To, že parametre rybovodu boli riešené podľa odporúčaní schválenej Metodickej príručky ŠOP SR pre posudzovanie, navrhovanie a monitorovanie rybovodov (Druga, ŠOP SR, 2014) nezaručuje ich funkčnosť! K príručke boli v roku 2013 uplatnené viaceré opodstatnené pripomienky. Významnou a nezodpovedanou pripomienkou bolo, že návrhy rybovodov neboli overené, resp. testované v podmienkach Slovenska a to i napriek tomu, že sa nachádzajú na viacerých MVE. Preto považujeme za predčasné a zavádzajúce v zámere tvrdiť, že rybovody zabezpečia laterálnu spojitosť vodného toku. Podľa výsledkov monitoringu zameraného na funkčnosť biokoridoru VD Žilina bolo zistené, že v biokoridore sa ryby početne vyskytujú, ale neplní svoju základnú funkciu, ktorou je zabezpečenie migrácie vodných živočíchov. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že ide o obtokový biokoridor prírodného charakteru tzv. bypass.  Rovnako monitoring zameraný na overenie funkčnosti rybovodu na MVE Slovakia, ktorý navrhol RNDr. Druga zatiaľ nepreukázal jeho migračnú funkčnosť. Aká je záruka alebo pravdepodobnosť, že rybovod zabezpečí migráciu rýb a ostatných vodných živočíchov aspoň na 15 – 20 %? Základným pravidlom je, že rybovod možno navrhnúť iba na základe aktuálnych údajov o ichtyofaune, ktoré možno získať ichtyologickým prieskumom. Keďže prieskum nebol vykonaný a spracovateľ zámeru vychádzal len z dostupných údajov od užívateľa rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, považujeme spracovanie vplyvov navrhovanej činnosti na ryby za nedostatočné, neúplné a neobjektívne. Mnohé druhy rýb vyskytujúcich sa vo Váhu sa na udicu nelovia, pretože nemajú pre rybárov hospodársky význam. Tieto ryby patria častokrát medzi chránené a ohrozené druhy.

Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite, t.j. výroba elektrickej energie využitím hydropotenciálu považujeme za účelové, pretože v minulosti bolo preukázané, že výstavba ďalšej vodnej stavby v úseku medzi VD Žilina a VD Lipovec je neprípustná z dôvodu prevažujúcich negatívnych dopadov na životné prostredie a vzniku rozsiahlych environmentálnych a hospodárskych škôd. Spochybňovanie výsledku posudzovania navrhovaných činností v minulosti, resp. jeho prehodnocovanie účelovými technickými štúdiami od prof. Dušičku považujeme za tendenčné a účelové.

 

1.9. CHRÁNENÉ ÚZEMIA

V rámci národnej siete chránených území podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa dotknuté územie Strečnianskeho prielomu nachádza na území národného parku (NP) Malá Fatra a jeho ochranného pásma. Masív Krivé na pravej strane Strečnianskej úžiny je vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu (NPR) Krivé, kde platí 5. stupeň ochrany. NPR Starý hrad s 5. stupňom ochrany. Prírodná pamiatka Domašinský meander so 4. stupňom ochrany, kde je predmetom ochrany ukážka zaklesnutého riečneho meandra. Toto územie je zároveň súčasťou európskej siete chránených území. Vodný tok Váhu v úseku medzi východným železničným mostom pri Nezbudskej Lúčke a ústím Krpelianského kanála pri Dubnej Skale je vyhlásené z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu:

3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov (Br2),     

91EO*Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy,

a druhov európskeho významu:

hlavátka podunajská (Hucho hucho Linnaeus, 1758),

hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio Linnaeus, 1758),

kunka žltobruchá (Bombina variegata),

vydra riečna (Lutra lutra Linnaeus, 1758).

Územie Krivánskej Fatry na pravej strane toku je vyhlásené za územie európskeho významu SKUEV 0252 Malá Fatra, kde platí 2. až 5. stupeň ochrany. Územie Malej Fatry je zároveň chráneným vtáčím územím SKCHVU 013 Malá Fatra.

Stavebnou lokalitou pri výstavbe MVE Krivé bude vodný tok Váh a pozemky na ľavom brehu nadväzujúce na koryto, z čoho vyplýva, že vodná stavba priamo zasiahne do chránených území a negatívne ovplyvní predmet ochrany prírody.

 

VODOHOSPODÁRSKY CHRÁNENÉ ÚZEMIE

Do záujmového priestoru zasahuje okraj chránenej vodohospodárskej oblasti Beskydy a Javorníky. Je preto potrebné dôkladne posúdiť vplyv na kvalitu podzemných vôd.

 

Podľa územného plánu VÚC Žilinského kraja predstavuje Váh v dotknutom úseku nadregionálny hydricko-terestrický biokoridor Vodný tok Váh.

 

V kapitole 3.2. Vplyvy na povrchové a podzemné vody sa správne uvádza, že medzi najvýznamnejšie trvalé dopady výstavby MVE na povrchové vody patrí prehradenie koryta Váhu, vzdutie hladiny a v prípade variantu 2 aj prehĺbenie koryta pod hrádzou. Okrem nich sem patrí aj zvýšená sedimentácia plavenín a splavenín s priamym vplyvom na kvalitu vody.

Nedostatočne a neodborne sú však vyhodnotené vplyvy v predloženom zámere na životné prostredie a územia začlenené v sústave NATURA 2000.

Nesúhlasíme s konštatovaním, že biologická a ekologická kontinuita vodného ekosystému toku po prehradení bude riešená vybudovaním rybovodu. Na tento účel slúži proces EIA, ktorý posúdi, či je možné kontinuitu nahradiť, eliminovať navrhovanými opatreniami alebo ju nie je možné nahradiť.

V kapitole 3.5. Vplyv na živočíšstvo sa správne uvádza, že realizáciou navrhovanej činnosti bude dotknuté predovšetkým živočíšstvo vodného biotopu. Nesúhlasíme s konštatovaním, že navrhované rybovody spriechodnia úsek Váhu  pod a nad haťou. Konkrétne uvádzané vplyvy realizácie a prevádzky MVE na ichtyofaunu spočívajú v zábere časti prirodzeného biotopu, zmene morfologických a hydrologických podmienok v úseku nad a pod haťou a vznikom bariéry v toku. Údaje týkajúce sa ichtyofauny a ich zaradenia podľa nárokov na migrácie sú vyhodnotené nesprávne. Vo Váhu v predmetnom úseku podľa starších údajov z ichtyologických prieskumov prevládajú reofilné druhy rýb s potrebou migrovať na väčšie vzdialenosti (migranti do vzdialenosti 100 km). Výskyt a charakteristiku rýb by mala popísať ichtyologická štúdia, ktorá vyhodnotí všetky dôležité ichtyologické ukazovatele a parametre. Taktiež je potrebné prostredníctvom odborného alebo znaleckého posudku posúdiť všetky vplyvy navrhovanej činnosti na ryby a osobitne na populácie rýb, ktoré sú druhmi európskeho významu v zmysle stanoveného rozsahu v ďalšom stupni procesu EIA.

Tvrdenie, že hydrologické a morfologické zmeny v koryte toku spojené s MVE ovplyvňujú ekologické funkcie toku len lokálne nemá v tomto procese oporu, pretože každú novú vodnú stavbu treba posudzovať vo vzťahu k ostatným existujúcim a plánovaným stavbám podľa dotknutých smerníc. Sústava vodných stavieb nemá lokálny vplyv a výrazne negatívne ovplyvňuje ekologické funkcie celého povodia.

Ďalšie tvrdenie, že z hľadiska dopadu na prvky územného systému ekologickej stability sa očakáva vplyv na nadregionálny biokoridor Váhu spočívajúci v prehradení Váhu a zmene jeho prirodzených parametrov v mieste stavby a v úseku vzdutia u druhého variantu aj v prehĺbení pod haťou zľahčuje celkový vplyv zámeru na ÚSES.

Za absolútne nezvládnuté a bez náležitej argumentácie považujeme vyhodnotenie posúdenia dopadu variantu č. 1 na druhy rýb európskeho významu - hlavátku podunajskú a hlaváča bieloplutvého, ktoré sú predmetom ochrany územia SKUEV 0665. Zjednodušene a nesprávne sa v zámere konštatuje, že sa predpokladá strata biotopu v rozsahu zastavanej plochy hydrouzla a zmena prirodzených podmienok v úseku najvýraznejšieho vzdutia hladiny, neočakáva sa zhoršenie migračných podmienok hlavátky ani možnosti lokálneho poprúdneho a protiprudného pohybu nemigrujúceho druhu hlaváča bieloplutvého vďaka vyhovujúcim parametrom navrhovaného bystrinného, prepážkového rybovodu.

Na základe čoho si myslí spracovateľ zámeru, že navrhovaný rybovod bude funkčný a bude umožňovať migráciu hlavátke a hlaváčovi bieloplutvému však v zámere neuvádza a ani ničím nedokladuje. Predpokladáme, že svoj úsudok opiera iba o odporúčania spomínanej príručky.

Zámer neuvádza, že najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Národná metóda pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV je dostupná na adrese: (http://www.vuvh.sk/download/dok/Narodna_metoda_ryby_V._Kovac_2010.pdf)

 

Zámer ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Podľa článku 4.7 Smernice o vode (RSV) je možné povoliť MVE iba v prípadoch:

  •          ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd,
  •          ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia).

V tomto prípade stavba bude mať za následok ešte výraznejšie zhoršenie ekologického stavu a pritom existuje spôsob, ktorý bude oveľa lepší z hľadiska životného prostredia, t.j. realizácia nulového variantu.

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Váh v úseku od Rkm 333,00 do Rkm 264,50 v celkovej dĺžke 68,50 km kandidátom na HMWB/AWB (umelý a výrazne zmenený vodný útvar). Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Opatrenia na zlepšenie chemického stavu sú navrhnuté. Opatrenia pre laterálnu a pozdĺžnu spojitosť a pre hydrológiu zatiaľ nie sú určené. Ďalej sa uvádza, že na VD Žilina ako na prekážke neexistuje funkčný rybovod. Máme za to, že udržanie dobrého stavu vôd do roku 2015 a následne do roku 2027 je možné zabezpečiť len tak, že sa nebude narúšať pozdĺžna spojitosť vodného toku.

 

RÁMCOVÁ SMERNICA O VODE

V článku 4 rámcovej smernice o vode o cieľoch v oblasti životného prostredia sa stanovuje toto:

1. Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:

a) pre povrchové vody

i) členské štáty vykonávajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8,

ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody, s ohľadom na platnosť bodu iii) pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary, kde patrí aj Váh v záujmovom úseku, s cieľom dosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predlžovanie termínov v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8.

 

Veľký počet lokalít určených na výstavbu malých vodných elektrárni podľa ,,Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na území SR do roku 2030“ môže mať celkový vplyv na životné prostredie dotknutých oblastí a túto otázku treba strategicky posúdiť. Nemožno ju obmedziť na súhrn výlučne lokálnych dôsledkov jednotlivých malých vodných elektrárni, aj keby boli osobitne posúdené podľa smernice EIA.       

 

CESTOVNÝ RUCH

Ak je dotknutá obec Strečno považovaná za stredisko rekreácie a turizmus s celoštátnym významom, je nepochopiteľné potenciál tohto hodnotného územia znižovať a dokonca poškodzovať na úkor úzkeho súkromného záujmu. Okrem hradov tvorí významný potenciál rieka Váh so svojim prírodným meandrujúcim korytom v Strečnianskej úžine. Odklonením dopravy cez tunel Dubná Skala sa zlepšia podmienky na cyklistiku, vodné športy a rekreáciu pri vode.

 

Na bilaterálnom biogeografickom seminári, ktorý sa uskutočnil 15. a 16. marca 2012 v Bratislave, boli identifikované biotopy a druhy, v prípade ktorých v rámci slovenských riek ešte stále chýba vymedzenie sladkovodných biotopov a druhov vodných živočíchov (nesplnená podmienka Slovenska podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch, ktorá prikazuje navrhnúť tento zoznam lokalít). Koncepcia preto má a bude mať vplyv na lokality, ktoré sa majú v oboch biogeogreafických regiónoch Slovenska vymedziť. Zdôrazňujeme, že v alpskom biogeografickom regióne sa to týka najmä lokalít v okolí riek Orava a Váh, ktoré sa majú zahrnúť do biotopu 3150 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition. Podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia  označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom uvedenej smernice. Toto ustanovenie je podľa článku 4 ods. 5 smernice o biotopoch uplatniteľné na lokality s európskym významom.

Dotknutým sladkovodným biotopom je 3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov, kde patrí aj rieka Váh v záujmovom úseku.

Dotknuté ryby v rámci tohto úseku Váhu sú:

Boleň dravý (Aspius aspius),

Hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio),

Hlavátka podunajská (Hucho hucho),

Pĺž vrchovský (Sabanejevia balcanica),

Kolok vretenovitý (Zingel streber).

 

Je však zrejmé, že biotopy v týchto riekach môžu byť poškodené v dôsledku koncepcie, keďže projekty plánované v rámci nej majú vplyv na prietok vody. Takisto môže dôjsť k rušeniu dotknutých druhov, keďže sa vytvoria prekážky, ktoré im budú brániť v pohybe.

Podľa rozhodnutia vo veci Dragaggi (vec C-117/03) v prípade lokalít prichádzajúcich do úvahy ako lokality s európskym významom sú členské štáty povinné prijať ochranné opatrenia, ktoré sú z hľadiska cieľa ochrany vyplývajúceho zo smernice vhodné na zabezpečenie relevantného ekologického záujmu, aký tieto lokality majú na vnútroštátnej úrovni. Podľa smernice o biotopoch v zmysle výkladu Súdneho dvora Slovenská republika nesmie povoliť nijaký projekt bez toho, aby sa uskutočnilo riadne posúdenie rizík, ktoré môže predstavovať pre ekologické vlastnosti lokality.          

Keďže v spomínanej koncepcii sa uznáva možnosť vplyvu na lokality Natura, ale v tejto súvislosti sa nezrealizovalo nijaké posúdenie je potrebné, aby sa zámer ďalej posudzoval podľa zákona EIA.

  

Žiadame preto, aby bol zámer doplnený o iné environmentálne varianty MVE, aby sa podrobne analyzoval nulový variant a kumulatívne vplyvy sústavy MVE na celé povodie rieky Váh a územia začlenené do sústavy NATURA 2000. Zároveň žiadame akúkoľvek listinnú korešpondenciu doručovať na adresu združenia.

 

 

S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda

 

 

Príloha:

Stanovy OZ Rieka

Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla (IČO)