Okresný úrad Žarnovica

odbor starostlivosti o ŽP

Bystrická 53

966 01 Žarnovica                  

 Stanovisko k zámeru ,,Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“

 

 

Občianske združenie Rieka – združenie na ochranu vodných tokov na základe uverejnenia Oznámenia o zámere podľa § 23 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Vám dáva toto stanovisko.

Zámer obsahuje dva varianty MVE, kde variant 1 predstavuje podľa spracovateľov pôvodne technické riešenie z jesene 2013 a variant 2 jeho ekologickejšiu alternatívu. Podľa nášho názoru ide o takmer identické varianty, kde druhý variant má vytvoriť dojem ekologickej stavby, ktorá je výhodnejšia ako nulový variant.

MVE Hronský Beňadik

Navrhovaná je príhaťová MVE s celkovým inštalovaným výkonom 1500 kw. Umiestnenie MVE Hronský Beňadik je navrhnuté na vodnom toku Hron v riečnom kilometri 85,30 – profil situovaný cca 1 km severovýchodne od intravilánu Hronského Beňadiku. Na ľavom brehu Hrona je navrhnutá hrádza a na pravom brehu budova MVE, obtokový rybovod a náhradné výsadby. Dĺžka hydrodynamického vzdutia hladiny vody bude pri Q=54 m3/s 2,53 km, najviac však 3 km. Plánovaná úprava dna toku pod MVE je v dĺžke 50 m.

Zo zámeru vyplýva toto zhrnutie stavebných rozdielov medzi dvomi navrhovanými variantmi MVE Hronský Beňadik. Prvý (technický) variant sa od druhého (ekologickejšieho) odlišuje v nasledovných charakteristikách:

- V 1. variante sa na ľavom brehu pozdĺž diaľnice navyše likviduje takmer 700 m dlhý úsek brehových porastov výstavbou nízkej brehovej hrádze.

- Na pravom brehu v 800 m dlhom úseku likvidáciou brehových porastov popri železničnom múre sa nevytvárajú žiadne podmienky pre náhradné porasty močiarnych tráv ani stromových brehových porastov.

- Na pravom brehu v 500 m dlhom úseku nad aj pod mostom a na ľavom brehu potoka Klíč sa vo svahoch navyše navrhujú hrádze, likvidujú existujúce stromové porasty, na 100 m dlhom úseku medzi diaľnicou a ústim potoka Klíč sa nenavrhujú výsadby močiarnych brehových porastov.

- V 1. variante sa na pravom brehu pod MVE nerieši revitalizácia mokraďového komplexu Remiatka – trvalé zavodnenie zvyškov suchého ramena Hrona, podmočenie okolia, sezónne povodňovanie, vysadenie mokraďových tráv a dosadenie drevín lužného lesa.

- Nerieši sa ani vybudovanie lávky cez Hron pre peších a cykloturistov, ani oddychových lavičiek v krajinársky pekných lokalitách po oboch brehoch Hrona nad a pod haťou.

Podľa opisu odlišných stavebných objektov variantu 2 uvedeného v kapitole 8.2.2. sa plánuje od hate po vtok do rybovodu (r.km 85,30 – 85,437) úprava brehu a zaústenie potoka Klíč do Hrona (r.km 85,474) ako súčasť celkovej terénnej úpravy na kótu 188,50 m n. m. Mólo (brehová hrádzka dlhá cca 22,0 m) vytvára zátoku, ktorá je ukončená kolmou hrádzkou zaviazanou do svahu a v ktorej je osadený nápustný vtokový objekt pre zavodňovanie vodných plôch v oblasti Remiatka. Zo zátopovej oblasti sa pred zdvihnutím hladiny odstránia staré stromy.

Z uvedenej charakteristiky obidvoch variantov vyplýva, že variant 2 je považovaný za ekologický najmä z dôvodu, že sa uvažuje so zavodnením suchého ramena Hrona. To, že  dôjde k likvidácii oveľa cennejšieho biotopu perejnato-hlbočinných lokalít s hodnotným brehovým porastom a znefunkčneniu rieky Hron predstavujúceho nadregionálny biokoridor spracovatelia zámerne neposúdili a objektívne nezhodnotili. V zámere sa uvádza ,,Napriek snahe zachovať existujúce brehové porasty, hlavne staré stromy, však budú v línii hrádze vypílené všetky dreviny vo svahu Hrona, takže za hrádzou zostane len malé percento starých stromov“ a tým sa súčasne potvrdzuje výrazný negatívny zásah obidvoch variantov do významného pobrežného ekosystému. Ide o chránené prírodné biotopy:  

  •   Br2_3220 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov – biotop európskeho významu
  •   Lk 10 Vegetácia vysokých ostríc – biotop národného významu
  •   Brehové drevinové porasty

Na tieto biotopy sú priamo viazané viaceré chránené živočíchy, ktoré sú druhmi európskeho významu. Likvidácia, resp. výrazné poškodenie týchto biotopov ohrozí stav ich populácii.

Najvýraznejší vplyv navrhovanej činnosti sa prejaví na vodných živočíchoch. Ichtyologickým výskumom bolo zistených v záujmovom úseku rieky Hron 22 druhov rýb, patriacich do 6 čeľadí. Ďalšie 4 druhy (1 čeľaď) pribudli na základe analýzy rybárskych úlovkov. Celkové druhové bohatstvo rieky Hron v dotknutom úseku tvorí 26 druhov rýb, patriacich do 7 čeľadí. Kriticky ohrozený je hrúz Kesslerov a ohrozeným druhom je pĺž vrchovský. Druhy, pre ktoré sa vyhlasujú územia NATURA 2000: boleň dravý, mrena škvrnitá, hrúz Kesslerov, hrúz bieloplutvý a pĺž vrchovský. Pre druhy ako sú hrúz bieloplutvý, hrúz Kesslerov a pĺž vrchovský je potrebné posudzovať kumulatívny vplyv na územia NATURA 2000 pre celé povodie Hrona!   

Z hľadiska rybárskeho hospodárenia najrizikovejším vplyvom MVE je vytvorenie bariéry v toku a ovplyvnenie migrácie rýb a ostaných organizmov vodnej fauny rieky. Okrem toho aj zmena prúdiveho (lotického) prostredia na stojaté (lenitické) prostredie. Ich lokálny škodlivý účinok na prírodu možno charakterizovať nasledovne:

  •   narušenie transportu materiálu a živín dolu tokom – obmedzením a spomalením pohybu plavenín a splavenín ako aj väčším ukladaním jemných sedimentov v zdrži,
  •   zhoršenie kvality vody z dôvodu kumulácie znečisťujúcich látok, nepriaznivé zmeny v kyslíkovom režime a zníženie samočistiacej schopnosti toku,
  •   obmedzenie migrácie rýb a ostatných vodných organizmov,
  •   narušenie oživenia toku zmenou dnového substrátu, zníženie potravných a reprodukčných možností rybích populácií,
  •   narušenie pobrežných biotopov – výrubom brehových porastov a odumretím vplyvom trvalého zatopenia koreňových systémov.

 

Oveľa škodlivejší je synergický vplyv sústavy (kaskády) MVE na prírodu a krajinu. Pritom rybárstvo je poškodzované v najväčšom rozsahu. Zahusťovaním výstavby MVE dôjde:

  •   k premene prúdivej rieky (v ktorej žije prúdomilné rastlinstvo a živočíšstvo) na kaskádu prírodne chudobnejších vzdutí nad MVE a prehĺbení pod MVE, kde nebude môcť prežívať väčšina pôvodných druhov živočíšstva a rastlinstva, ktorá v súčasnosti vytvára prírodný charakter toku,
  •   k likvidácií pobrežných ekosystémov, a tým aj ku ekologicky významnej sérii prerušení biokoridorov,
  •   k zvýšeniu chemického aj bakteriologického znečistenia, ktoré je schopné pri nárazovom vypláchnutí väčším prietokom spôsobiť úhyn rýb,
  •   k strate samočistiacej schopnosti plytkej prúdivej vody,
  •   k zaneseniu súčasného piesčitého, štrkového, kamenistého alebo ,,ozeleneného“ dna, dôležitého v životnom cykle rýb, ale aj kyslíkotvorných mikroorganizmov,
  •   k zmene rýchlosti prúdenia vody a tým k radikálnej zmene pomerov vodného živočíšstva.

Zámer priznáva, že “najlepšie podmienky pre život budú mať limnofilné druhy rýb”. To jednoznačne znamená, že reofilné a potamodromné druhy z úseku buď úplne vymiznú, alebo sa ich abundancia signifikantne zníži. Keďže ide o úsek s ichtyofaunou typickou pre podhorskú zónu toku, zamýšľaná MVE predstavuje signifikantný negatívny zásah do zloženia rybieho spoločenstva (ichtyocenózy) takto zasiahnutého vodného útvaru. Táto zmena zloženia ichtyocenózy sa preukázateľne prejaví v znížení hodnoty Slovenského ichtyologického indexu (FIS), ktorý je základom Národnej metódy pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV.

Národná metóda pre stanovenie ekologického stavu vôd podľa rýb v zmysle RSV je dostupná na adrese: (http://www.vuvh.sk/download/dok/Narodna_metoda_ryby_V._Kovac_2010.pdf)

 

Podkladom, o ktorý sa opiera zámer MVE Hronský Beňadik je z energetického hľadiska chaotický dokument ,,Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na území SR do roku 2030“, proti ktorému bola podaná sťažnosť Komisii Európskych spoločenstiev do Bruselu. V súčasnosti sa vedie konanie proti Ministerstvu životného prostredia SR. Podľa stanoviska MŽP SR sa pripravuje prehodnotenie tohto dokumentu. V súčasnosti sa aktualizuje aj Vodný plán Slovenska, ktorý priamo súvisí s týmto zámerom.

Zámer ignoruje Rámcovú smernicu o vodách (osobitne čl. 4.7. a nadväzujúce).

Podľa článku 4.7 Smernice o vode (RSV) je možné povoliť MVE iba v prípadoch:

  • ak stavba nespôsobuje zmeny fyzikálnych vlastností, ktoré majú za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchových vôd, čo pre predmetnú stavbu platí,
  • ak stavba má za následok zhoršenie ekologického stavu, stavbu je možné povoliť len ako ,,výnimku“ a to po splnení nasledujúcich podmienok (prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodu technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia). V tomto prípade stavba bude mať za následok ešte výraznejšie zhoršenie ekologického stavu a pritom existuje spôsob, ktorý bude oveľa lepší z hľadiska životného prostredia, t.j. realizácia nulového variantu.

Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s Rámcovou smernicou o vodách (RSV)

Podľa Vodného plánu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje podľa vodného zákona strategický dokument je rieka Hron v úseku od rkm 174,50 do rkm 82,00 s dĺžkou 92,50 km kandidátom na HMWB/AWB. Ekologický stav vody (potenciál) tohto úseku vykazuje 3 triedu, nedosahujúci dobrý chemický stav. Zároveň je v ňom stanovené opatrenie na redukovanie vplyvov narušenej pozdĺžnej spojitosti. Posun termínu dosiahnutia cieľov je stanovený do roku 2027 a zároveň je stanovená technická nerealizovateľnosť v kombinácii s ekonomickým dôvodom. To znamená, že obnovu pozdĺžnej spojitosti nie je možné realizovať prostredníctvom MVE!!! Výstavba MVE Hronský Beňadik bude v rozpore s RSV!

Zhodnotenie dvoch takmer identických variantov MVE v zámere považujeme za účelové, pretože neboli navrhnuté iné varianty využitia hydroenergetického potenciálu rieky Hron, ktoré sú svojím technickým riešením oveľa šetrnejšie k životnému prostrediu. Ako príklad možno uviesť derivačnú MVE, pri ktorej by sa odviedla z koryta Hrona iba časť prietoku a nevytvorila by sa migračná bariéra v toku. Zámer sa nezaoberá kumulatívnymi vplyvmi ďalších plánovaných MVE na rieke Hron v kriticky krátkych vzdialenostiach. 

Povolením MVE Hronský Beňadik dôjde k vzniku rozsiahlych škôd na životnom prostredí. Výrazný negatívny vplyv tejto stavby na vodný ekosystém rieky Hron prevyšuje nad jej prínosmi. MVE spôsobí zánik hodnotného brehového porastu, zníženie biodiverzity vodného ekosystému, zhoršenie chemického a ekologického stavu vôd, rozšírenie nepôvodných a inváznych druhov živočíchov a rastlín a v dôsledku kumulatívneho vplyvu sústavy vodných stavieb (MVE) úplne znehodnotí vodný ekosystém a nadregionálny biokoridor. Upozorňujeme na skutočnosť, že rieka Hron spája rieku Dunaj, ktorá je medzinárodným biokoridorom.

 

Rybovod je navrhnutý ako samostatné obtokové koryto situované na pravom brehu Hrona vedľa MVE. Okrem migrácie rýb bude slúžiť aj na splavovanie člnkov pri prepustení zvýšených prietokov, z čoho vyplýva, že pôjde o polyfunkčný stavebný objekt. Napriek navrhovaným hydrotechnickým parametrom treba povedať, že účinnosť rybovodov je veľmi nízka, pretože sú vysoko selektívne pre ryby a ich parametre sú poddimenzované vo vzťahu k šírke koryta vodného toku. Vo fragmentovaných úsekoch riek je funkčnosť rybovodov veľmi nízka až nulová.

Navrhovanou činnosťou bude ohrozený potenciál cestovného ruchu a rekreácie. Zamestnanosť je v zámere značne nadhodnotená. Výstavbu vodných diel realizujú špecializované stavebné firmy ako napr. Váhostav, a.s. a po skolaudovaní sú bezobslužnými, plneautomatizovanými prevádzkami.Rieka Hron je využívaná na splavovanie pre rekreačné účely. Najväčšou hodnotou daného územia sú posledné fragmenty prirodzených úsekov rieky bez bariér. Zároveň vytvárajú do budúcnosti veľký potenciál rozvoja cestovného ruchu na strednom Pohroní. Spomalením toku a nutnosťou prekonávať prekážku sa daný úsek rieky stane pre splavovanie neatraktívnym.

Veľkým nebezpečenstvom pre obyvateľov dotknutých obci je zhoršenie existujúceho stavu z hľadiska povodňovej situácie v inundačnom území rieky Hron. Vznik bariéry nad obcou zvýši riziko vybreženia vôd z koryta a zatápanie okolitých pozemkov, zvýšenie hladiny podzemnej vody a zhorší kvalitu bývania miestnym obyvateľom. 

 

Žiadame preto, aby bol zámer doplnený o iné environmentálne varianty MVE, aby sa podrobne analyzoval nulový variant a kumulatívne vplyvy sústavy MVE na celé povodie rieky Hron. Zároveň žiadame akúkoľvek listinnú korešpondenciu doručovať na adresu združenia.

 

  

S pozdravom

 

                                                                                              Ing. Peter Beleš, PhD.

                                                                                                       predseda

 

 

 Príloha: Stanovy OZ Rieka

              Potvrdenie o pridelení identifikačného čísla (IČO)