ZÁPIS Z ROZPOROVÉHO KONANIA

 

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. apríla 2014 od 11.00 hod.

 

Materiál: „Operačný program Kvalita životného prostredia – návrh“

Subjekt: Občianske združenie Rieka

Účastníci rozporového konania (podľa prezenčnej listiny v prílohe):

-          zástupcovia Občianskeho združenie Rieka

-          zástupcovia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

Závery rozporového konania

Stretnutie sa konalo s cieľom prerokovať zásadnú pripomienku Občianskeho združenie Rieka k materiálu „Operačný program Kvalita životného prostredia – návrh“. Na základe rozporového konania sa zástupcovia dohodli na nasledovnom vyhodnotení pripomienky:

 

Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu strategického dokumentu ,,Operačný program Kvalita životného prostredia“ – zásadné pripomienky 

Na základe doručeného listu číslo 15316/2014 a oznámenia o materiáli na pripomienkové konanie číslo 3824/2014-5.1 zo dňa 20.03.2014 pod názvom ,,Operačný program Kvalita životného prostredia“, Vám OZ Rieka – združenie na ochranu vodných tokov dáva tieto zásadné pripomienky.
Skutočnosť, že v návrhu Operačného programu (OP) chýbala zmienka o niektorých relevantných národných koncepčných materiáloch a informácie týkajúce sa súčasného stavu v takej podobe, aby bol jasne určený počiatočný stav ako aj rozsah opatrení, ktoré má program realizovať považujeme za významný nedostatok znižujúci kvalitu tohto materiálu. Tieto informácie sa týkajú oblasti vodného hospodárstva, biodiverzity, environmentálnych záťaží a povodňového rizika, pritom na území Slovenska pôsobia štátne organizácie, ktorých povinnosťou bolo zabezpečiť tieto informácie. Za absolútne neprijateľné preto považujeme, aby tieto organizácie v navrhovanom rozsahu zabezpečovali činnosti vyplývajúce z OP, pretože z kapacitných dôvodov nestíhajú zabezpečiť svoje základné činnosti. Z dôvodu efektívnosti čerpania prostriedkov z tohto OP KŽP žiadame presunúť viacero činnosti na občianske združenia združujúce odborníkov z jednotlivých profesijných oblasti, ktorých činnosť bude koordinovaná štátnymi a odbornými organizáciami.
Konštatovanie, že aktivita pod označením monitorovanie vôd neobsahuje žiadne konkrétnejšie upresnenie, aké konkrétne činnosti sa budú realizovať ako aj, že systém monitorovania je nástrojom na sledovanie kvality vôd, ale nie je činnosťou, ktorá by zabezpečovala dobrú kvalitu vôd považujeme za výstižné a pravdivé. Vzhľadom na význam a potrebu zabezpečenia zlepšenia kvality povrchovej vody, žiadame aktivitu monitorovanie vôd doplniť o činnosti zamerané na revitalizáciu pozdĺžnej kontinuity vodných tokov. Revitalizácia musí obsahovať odstránenie migračných bariér poškodzujúcich predmet ochrany v územiach začlenených do sústavy NATURA 2000 a tiež spriechodnenie všetkých významných bariér znižujúcich biodiverzitu vodných ekosystémov a produkciu rýb prostredníctvom funkčných rybovodov. Na podporu tejto zásadnej pripomienky uvádzame, že aktivitu „Vytváranie podmienok na zabezpečenie spojitosti vodných tokov a odstraňovanie bariér vo vodných tokoch a ich realizácia za účelom podpory biodiverzity a zabezpečovania ekosystémových služieb“ považujeme za jednu z priorít pre dosiahnutie dobrého ekologického stavu vôd, pretože hydromorfologické zmeny na tokoch predstavujú jeden z hlavných vodohospodárskych problémov. V tejto súvislosti však poukazujeme na rozpor stratégie v oblasti vodnej politiky, ktorá na jednej strane podporuje aktivity smerujúce k odstráneniu bariér, ale na druhej strane sa snaží podporovať výstavbu nových bariér (malé vodné elektrárne, protipovodňové opatrenia v toku), a tým prispievať k zhoršovaniu ekologického stavu. Zdôrazňujeme, že presadzovanie výstavby malých vodných elektrární je v rozpore s článkom 4.7 Rámcovej smernice o vode. Z tohto dôvodu požadujeme podporu malých vodných elektrárni vylúčiť z tohto Operačného programu. V rámci efektívneho využívania zdrojov navrhujeme zaradiť aj aktivity zamerané na efektívne využívanie vody (meranie spotreby vody, stanovenie dostupného množstva vody, prehodnotenie odberov vody a stanovenie nových ekologických prietokov). Opakovane navrhujeme doplniť medzi bioretenčné systémy budovanie rybníkov a vodárenských nádrži, ktoré okrem zadržania vody v krajine majú aj hospodársky, ekologický a krajinársky význam.
 

ČA

Určenie oprávnených prijímateľov bolo pre navrhované aktivity OP KŽP formulované tak, aby ich definícia pokryla celé skupiny subjektov, ktoré môžu byť riešiteľmi jednotlivých projektov pre uvedené aktivity. Občianske združenia alebo iné MVO, ktoré síce nie sú exaktne vo všetkých definíciách uvádzané, môžu byť prijímateľmi v prípade mnohých typov aktivít, nakoľko sú spoločne s ďalšími subjektmi zadefinovaní buď na základe príslušných zákonov alebo v súvislosti s vlastníckymi, resp. užívacími právami k príslušným pozemkom (úsekom vodného toku) tak, aby každý subjekt, nezávisle od jeho právnej formy, ktorý zodpovedá tomuto vymedzeniu, mohol byť oprávneným prijímateľom. Napríklad v prípade aktivít „Vytváranie podmienok na zabezpečenie spojitosti vodných tokov a odstraňovanie bariér vo vodných tokoch a ich realizácia za účelom podpory biodiverzity a zabezpečovania ekosystémových služieb“ alebo „Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov v extraviláne obcí“ sú MVO pokryté v rámci definície: „nájomcovia/vypožičiavatelia drobných vodných tokov alebo ich úsekov, podľa vodného zákona“. MVO (alebo ktokoľvek iný) sa teda stane oprávneným prijímateľom, pokiaľ si prevezme úsek drobného vodného toku do nájmu alebo výpožičky od jeho správcu podľa vodného zákona. Na základe rozporových konaní bol navyše doplnený bližšie vysvetľujúci text k tejto definícii prijímateľa v nasledovnom znení:

Všetky subjekty, a to nezávisle od ich právnej formy, ktoré spadajú pod vyššie uvedené vymedzenie, sú oprávnenými prijímateľmi.“

Pripomienkujúci subjekt s vyššie uvedeným vysvetlením a doplnením vysvetľujúcej  poznámky súhlasil, takže rozpor bol odstránený.

 

V rámci rozporového konania bolo objasnené obsahové zameranie aktivít „Monitorovanie a hodnotenie vôd, vrátane zabezpečovania a prevádzkovania monitorovacej siete“, kde oprávnený prijímateľ vychádza z platnej legislatívy SR, ktorá exaktne definuje organizácie s povinnosťou vykonávania určitých činností. V prípade tejto aktivity prijímateľom môžu byť iba:

- právnická osoba poverená MŽP SR na zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd podľa vodného zákona;

- správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa vodného zákona.

Oprávnení prijímatelia sú v tomto prípade definovaní v zmysle Rámcového programu monitorovania 2010 – 2015, ktorý je v súlade s požiadavkami zákona č. 364/2004 Z. z. v platnom znení a naň nadväzujúcej vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia  a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona, do ktorých sú transponované požiadavky RSV. Prijímateľ má okrem povinnosti vykonávania monitorovania aj zodpovednosť za kvalitu získaných dát a ich vyhodnocovanie, musí byť vybavený určenou analytickou technikou, akreditovaným laboratóriom, odborným personálom, vybudovanou monitorovacou sieťou a musí postupovať v zmysle stanovených metodík a programu monitorovania.

V takýchto prípadoch teda nie je možné do zoznamu prijímateľov dopĺňať iné subjekty. Iné subjekty, medzi ktoré patria aj MVO, sa môžu do tohto procesu zapojiť v prípade, ak by kapacity príslušných subjektov neboli dostatočné a prijímateľ by postupoval formou subdodávok od iných odborných organizácií, vysokých škôl, MVO na základe verejného obstarávania, pričom by naďalej oprávnený prijímateľ zostal zodpovedný za dodržiavanie všetkých podmienok definovaných pre dané monitorovanie.

Na základe vyššie uvedeného vysvetlenia bol rozpor odstránený.

 

Čo sa týka obmedzenia podpory MVE, pripomienkujúci subjekt v rámci rozporového konania zdôraznil, že sa má vzťahovať najmä na tie prípady, ktoré by mohli negatívne vplývať na dobrý ekologický stav vôd a tvoriť bariéry na tokoch. Poukázané bolo najmä na kumulatívne pôsobenie viacerých MVE na toku, kedy dochádza k ovplyvneniu pôvodných biotopov.

Predkladateľ materiálu uviedol, že  na základe výsledkov viacerých  rozporových konaní týkajúcich sa obmedzenia podpory výstavby MVE, bola dohodnutá nasledovná  úprava textu OP KŽP:

V kapitole 2.4.1.2 – aktivita B. „Výstavba zariadení na ....využitie vodnej energie...“, s. 103, v prvom odseku sa pôvodný text: „V rámci podpory  výstavby MVE budú zohľadnené opatrenia, ktoré vyplynú z posúdenia vplyvov MVE na hydromorfologické zmeny vodného útvaru. Cieľom je zabezpečiť kontinuitu prietoku vody vo vodných tokoch v súlade s požiadavkami Smernice EPaR 2000/60/ES Rámcovej smernice o vode (RSV) tak, aby výstavba MVE nevytvárala bariéru na toku bez zabezpečenia jeho spojitosti.“  nahrádza nasledovným znením: 

„V rámci podpory výstavby MVE budú zohľadnené opatrenia, ktoré vyplynú z posúdenia vplyvov MVE (podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) na stav vodných útvarov, s dôrazom na posúdenie kumulatívnych vplyvov stavieb na daný vodný útvar. Predpokladom poskytnutia podpory je splnenie podmienok stanovených v čl. 4 ods. 7, 8 a 9 RSV*“

V novom odkaze pod čiarou sa dopĺňa znenie čl. 4 ods. 7 Rámcovej smernice o vode nasledovne:

* Čl. 4  ods. 7 Rámcovej smernice o vode: „Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:

— je neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody dôsledkom nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo

— sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových udržateľných rozvojových činností človeka

a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a) uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru;

b) dôvody úprav alebo zmien sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13 a ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov;

c) dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú dôvodmi nadradeného verejného záujmu a/alebo prínos z dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť  je prevážený prínosom nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo udržateľný rozvoj a

d) očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.“

V kapitole 2.4.1.3 OP KŽP „Hlavné princípy výberu projektu“, na s. 105, sa šiesty odsek v pôvodnom znení: „- realizáciou projektu nesmie dôjsť k narušeniu kontinuity prietoku vodného toku a vytvoreniu bariér v prípade výstavby MVE v súlade s požiadavkami čl. 4 ods. 7 Smernice EPaR 2000/60/ES RSV“   upravil nasledovným spôsobom:

„podmienkou realizácie projektu je vykonanie opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov na životné prostredie, vrátane opatrení na obmedzenie narušenia kontinuity prietoku vodného toku a vytváranie bariér,  vyplývajúcich z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), s dôrazom na posúdenie kumulatívnych vplyvov stavieb na daný vodný útvar a zároveň  súlad s požiadavkami čl. 4 ods. 7, 8 a 9 RSV;“

Pôvodné znenie textu, ktoré bolo predmetom pripomienky, bolo teda upravené a rozpor bol odstránený.

 

Čo sa týka  návrhu pripomienkujúceho subjektu na podporu výstavby vodných nádrží, MŽP SR si je vedomé ich významu pre zabezpečovanie dostatočných prietokov v období sucha, zásobovanie pitnou vodou ako aj pre ďalšie hospodárske potreby vo verejnom záujme. Na základe zásadnej výhrady k ich podpore zo strany EK ako aj viacerých MVO, ktorá bola vznesená nielen vo vzťahu k OP KŽP, ale aj návrhu Partnerskej dohody SR, bol návrh na podporu výstavby vodných nádrží (prostredníctvom veľkých projektov Slatinka a Tichý potok) z návrhu OP KŽP vypustený. Riešenie problematiky sucha a zadržiavania je v rámci OP KŽP v súčasnosti navrhnuté v aktivitách „Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov v extraviláne obcí“ a „Vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (intraviláne obcí)“, kde ako oprávnení prijímatelia je zadefinované široké spektrum subjektov, zahŕňajúcich tiež občianske združenia a neziskové organizácie.

Na základe záverov z rozporových konaní bude v prípade aktivity  „Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami realizované mimo vodných tokov v extraviláne obcí“, v texte doplnené príklady podporovaných aktivít nasledovne: „vytváranie a obnova remízok, zasekávacích pásov v poľnohospodárskej krajine, obnova a doplnenie porastov drevín v krajine, živé ploty, ktoré tiež môžu slúžiť ako ekokoridory, multifunkčné zóny, ktoré pomáhajú zachovať alebo obnoviť zdravé ekosystémy.“

Nakoľko primárny účel rybníkov nie je ochrana pred povodňami, ale chov rýb, bude podpora budovania rybníkov v rámci programového obdobia 2014-2020 zabezpečená z OP Rybné hospodárstvo SR 2014-2020 a teda nie je možná z OP KŽP.  

Ďalšie navrhované aktivity zamerané na efektívne využívanie vody (meranie spotreby vody, stanovenie dostupného množstva vody, prehodnotenie odberov vody a stanovenie nových ekologických prietokov) sú aktivity zabezpečované v rámci platnej legislatívy SR a povoľovacieho procesu orgánov štátnej správy v súlade so zákonom o vodách (ako aj ďalšími povinnosťami navrhnutými v rámci novely vodného zákona, ktorý je toho času v schvaľovacom procese). Otázky týkajúce sa stanovovania ekologických prietokov sú predmetom riešenia pracovnej skupiny EK, ktorá sa zaoberá otázkami sucha a nedostatku vody. SR sa na týchto úlohách a ich riešení aktívne podieľa.

Na základe vyššie uvedeného vysvetlenia bol rozpor odstránený.

Vysvetlivky  k použitým skratkám v tabuľke:

 

Z – zásadná pripomienka

 

ČA –  čiastočne akceptovaná pripomienka

 

 

Zapísal: RNDr. Michal Šutriepka, PhD., v.r.

               odbor riadenia programov MŽP SR

Schválil: Ing. Martin Húska, v.r.

                   generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov MŽP SR